Už dlhší čas počuť o výhodách a prednostiach zateplenia, ktoré presvedčili nejedného stavebníka. Neexistuje predsa dôvod neuznať výhody lepšej tepelnoizolačnej schopnosti obvodového plášťa domu, ktoré sú podložené odbornými argumentmi a výpočtami. Nový vzhľad je len jedna z výhod zateplenia. Odstránenie plesnivejúcich kútov a ušetrenie nákladov na vykurovanie sú priamym dôsledkom tohto procesu. S postupným narastaním zatepľovacieho boomu sa však začali šíriť aj negatívne ohlasy. Kde je teda zakopaný pes?
Vzhľadom na neustály nárast cien všetkých druhov palív, trvalú udržateľnosť, ale najmä vzhľadom na požiadavku znižovať čerpanie primárnych zdrojov energie, sa pozornosť čoraz viac venuje zlepšovaniu tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií. Zateplenie obvodového plášťa rodinného domu je len jeden z viacerých krokov vedúcich k zlepšovaniu tepelnej ochrany stavieb. Najčastejší spôsob zatepľovania na Slovensku (nielen rodinných domov) je uplatnenie kontaktného tepelnoizolačného systému s použitím tepelnej izolácie na báze penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Požiadavky na minimálne tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií určuje STN 73 0540-2: 2002. Obvodový plášť obnovovaných a nových budov musí mať maximálnu hodnotu súčiniteľa prechodu tepla UN = 0,46 W/(m2 . K). Pri obvodových plášťoch nových budov sa odporúča dosiahnuť hodnotu UN ≤ 0,32 W/(m2 . K). Tiež pre všetky ostatné deliace konštrukcie medzi vykurovaným priestorom a vonkajším prostredím alebo inými nevykurovanými priestormi budovy sú stanovené tepelnotechnické požiadavky.
Prečo zatepľovať?
Zatepľovanie rodinných domov je logický dôsledok potreby zlepšenia fyzického stavu budov, odstránenia nedostatkov vyplývajúcich zo zanedbania údržby, snahy zabezpečiť technické parametre zodpovedajúce požiadavkám kladeným na stavebné konštrukcie a budovy. Hlavným dôvodom zatepľovania nielen rodinných domov je:
• zníženie potreby energie na vykurovanie (minimálne o 30 % vplyvom tepelnotechnickej kvality všetkých obalových konštrukcií budovy),
• odstránenie hygienických nedostatkov (plesne),
• vytvorenie podmienok tepelnej pohody zvýšením vnútornej povrchovej teploty,
• zníženie vplyvu teplotného rozdielu pôsobiaceho na nosné konštrukcie.
Uplatnením zateplenia všetkých stavebných konštrukcií, kde vznikajú tepelné straty, t. j. zateplením obvodového a strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi nevykurovaným a vykurovaným priestorom, výmenou okien alebo ich úpravou v kombinácií s reguláciou v zásobovaní teplom možno dosiahnuť zníženie spotreby energie na vykurovanie o viac ako 50 %, ale len pri budovách postavených do roku 1983. Pri budovách postavených neskôr sa dá dosiahnuť zníženie spotreby energie približne o 30 až 40 %.
Znižovanie spotreby energie má za priamy následok aj zníženie prevádzkových nákladov na vykurovanie rodinného domu, čo v konečnom dôsledku vedie k celkovým finančným úsporám. Zníženie spotreby
energie na vykurovanie je výraznejšie pri dosiahnutí rovnakých tepelnotechnických parametrov pri budovách s horšími pôvodnými tepelnotechnickými vlastnosťami.
Ďalší krok prispievajúci k celkovému zníženiu energie potrebnej na vykurovanie je výmena okenných a dverných výplní oddeľujúcich obytnú vykurovanú časť rodinného domu od exteriérovej, prípadne od nevykurovanej časti.
Výsledkom aplikácie celoplošného tepelnoizolačného systému okrem zníženia nákladov na vykurovanie je aj odstránenie hygienických nedostatkov prejavujúcich sa zatekaním, vlhnutím konštrukcie a plesňami. Výskytu plesní možno zabrániť v zásade dvomi opatreniami:
• zvýšením povrchovej teploty na vnútornej strane konštrukcie,
• znížením relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti.
Zvyšovanie teploty na vnútornom povrchu stavebnej konštrukcie sa deje najmä: zlepšením tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie po ploche a v mieste tepelných mostov, zvýšením teploty vnútorného vzduchu v miestnosti, zvýšením prúdenia vzduchu v blízkosti povrchu stavebnej konštrukcie.
Účinne znížiť relatívnu vlhkosť v miestnosti sa dá zmenou spôsobu vetrania. Rýchla výmena vonkajšieho vzduchu s nízkym obsahom vlhkosti v zimnom období zásadne ovplyvní celkovú vlhkosť vnútorného vzduchu. Zvýšená vlhkosť vnútorného vzduchu je dôsledkom procesov vo vnútornom prostredí, ako je napr. sprchovanie, varenie, umývanie, pranie atď.
Typy tepelnoizolačných systémov
V súčasnosti je na trhu veľké množstvo firiem, ktoré ponúkajú svoje tepelnoizolačné systémy. V zásade ich možno rozdeliť na dve hlavné skupiny podľa typu vytvorenia skladby systému:
• kontaktný tepelnoizolačný systém (ETICS – skratka anglického pomenovania vonkajšieho tepelnoizolačného kompaktného systému) sa zhotovuje pridaním tepelnoizolačnej vrstvy (penový polystyrén, minerálna vlna atď.), ktorá sa na vonkajšej strane priamo lepí a kotví k pôvodnej obvodovej konštrukcii s povrchovými úpravami z výstužnej malty vrátane výstužnej mriežky, penetračného náteru a povrchovej vrstvy tepelnoizolačného systému. Povrchová vrstva je omietka, ktorá vytvára farebný vzhľad vonkajšieho povrchu zateplenia a súčasne chráni tepelnoizolačný systém pred mechanickým poškodením a klimatickými vplyvmi. Ako povrchovú úpravu možno použiť aj keramické alebo kamenné pásiky. Z dôvodu ich vyššej hmotnosti musí byť zabezpečená aj vyššia pevnosť jej nosiča, preto sa väčšinou používa extrudovaný polystyrén;
• odvetraný tepelnoizolačný systém sa realizuje suchým spôsobom bez použitia stierok a lepidiel, pričom na fasádu sa ukotví raster s kotvami, na ktorý sa prichytáva obklad z materiálov, ako sú kameň, keramika, hliník, prípadne lacnejšie cementovláknité alebo plastové dosky. Medzi drevené alebo kovové prvky roštu sa kotví tepelnoizolačný materiál na báze minerálnych vlákien. Medzi samotným obkladom a tepelnou izoláciou vzniká odvetraná vzduchová medzera.